Ježiš nám prikázal, aby sme naučili svojich učeníkov všetko, čo nám prikázal, t. j. aj ísť a činiť učeníkov (Mt 28, 19-20). V podobnom duchu sa nesie aj Pavlov príkaz Timotejovi: „A to, čo si skrze mnohých svedkov počul odo mňa, predkladaj verným ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných.“ Cieľ učeníctva Preto, keď činíme učeníkov, nemôžeme sa uspokojiť len s tým, aby niekomu išlo len o svoj vlastný rast vo viere a o nič iné. Miesto toho urobme všetko pre to, aby sme svojim učeníkom odovzdali zručnosti, ktoré im umožnia viesť iných vo viere a k tomu, aby aj oni robili to isté. Začni teda uvažovať o tom, aby si z ľudí, ktorých vedieš, vychovával budúcich činiteľov učeníkov. Samozrejme, nie každý bude mať rovnaký vodcovský potenciál: niektorých Boh vystrojí, aby viedli len pár ľudí, iní sú schopní viesť desiatky, ba až stovky ľudí. Nech majú tvoji učeníci akékoľvek schopnosti, môžeš im pomôcť rásť v oblasti vodcovstva. Iste si kladieš otázku, ako to urobiť. Ako viesť niekoho v učeníctve: 5P V prvom rade svojho učeníka vystav dobrým PRÍKLADOM. Jednoducho sa postaraj o to, aby videl živý príklad učeníctva, ktoré funguje. Často to budeš práve ty, koho môže pozorovať, ale nie vždy. Veď ho dobre, aby
Učeníctvo si vyžaduje premyslenie cieľa, stratégie a konkrétnych krokov pre tých, ktorých vedieme v učeníctve. NAČO NÁM JE STRATÉGIA Dnes sa v cirkvi čoraz viac hovorí o učeníctve – konečne! Učeníctvo bolo kľúčovou stratégiou Ježiša, no počas nasledujúcich storočí sa zúžilo na „vyučovanie o tom, ako sa má kresťan správať“. Avšak snaha byť lepším vedie len k zákonníctvu – bez života a skutočnej radosti. Sotva je to to, čo mal na mysli Ježiš, keď na začiatku svojej služby povolával svojich učeníkov, ani keď ich na konci poveril tým, aby robili to isté. Ak sa nám darí činiť len konvertitov, ktorí sú z roka na rok starší, ale nie učeníkov, ktorí sú z roka na rok zrelší a prinášajú ovocie, možno nám chýba správna stratégia. Mať, či nemať stratégiu? Žijeme v dobe, v ktorej automaticky podozrievame toho, kto sa chce vyjadrovať k duchovnej ceste iných. Náš postmoderný svet nemá rád absolútne vyjadrenia či postoje, a už tobôž nie v tejto oblasti. Nepáči sa nám, ak má niekto „agendu“ pre iných ľudí, a slovo „stratégia“ sa nám zdá strašne neduchovné. Medzi kresťanmi vládne postoj: „Iba Boh môže viesť ľudí. Našou úlohou je, aby sme sa za nich modlili a dôverovali Duchu, že
