V predchádzajúcom článku sme hovorili o tom, prečo je dôležité, aby učeníctvo prebiehalo v kontexte duchovných komunít. Mnohé kresťanské spoločenstvá sa príliš zameriavajú na vzťahy medzi lídrom a jednotlivcami. Namiesto toho by sme však mali vytvoriť sériu navzájom prepojených vzťahov, nezávislých od lídra, ktoré budú vťahovať jednotlivcov hlbšie do komunity a ku Kristovi. Teraz sa pozrime na to, ako môžeme vybudovať duchovnú komunitu, ktorá bude prirodzene produkovať učeníkov. Tu je niekoľko praktických návrhov. Nie je to zaručený manuál, môžeš (dokonca musíš!) si ho prispôsobiť svojmu vlastnému kontextu služby. Iniciuj vytvorenie rôznych foriem komunitných skupín vo svojom zbore alebo službe Ide o viac než len týždenné stretnutia skupiniek biblického štúdia. Komunity sú otvorené skupiny ľudí, oddaných tomu, aby sa nielen spoločne učili o Bohu, ale aj spoločne slúžili. Štúdium a diskusia o Písme sú tiež dôležité a v komunite tiež prebiehajú raz do týždňa, ale skutočná komunita ide hlbšie než diskusia. Jej členovia sa navzájom za seba modlia, hovoria spolu o živote, svedčia svojim strateným priateľom a zväzujú ich putá hlbokého priateľstva. Navzájom sa povzbudzujú k tomu, aby každý z nich kráčal v čoraz užšom vzťahu s Bohom, a cieľavedome sa obracajú smerom VON k iným ľuďom, a nie DNU do vlastnej komunity. Je dobré, ak sú členovia komunity spojení aj nejakým prirodzeným putom. Môžu to byť veriaci v tej istej mestskej časti, veriaci študenti na
Stávame sa národom individualistov, čo má výrazný dosah na to, ako žijeme, ako rozmýšľame a čomu veríme. Najdôležitejším sa pre nás stal jednotlivec, nie komunita. Individualizmus sám osebe nie je zlý. Ale podobne ako iné svetonázory, aj individualizmus ovplyvňuje náš vzťah s Bohom – v dobrom aj v zlom. Na jednej strane správne vnímame dôležitosť osobného vzťahu s Bohom a toho, že rast pochádza z osobného štúdia, modlitby a uctievania. Zároveň však individualizmus môže spôsobiť, že prestaneme vnímať dôležitosť komunity, a to nás zanechá opustených a izolovaných. Izolácia v dobe maximálneho prepojenia Každý deň vidíme dopady tejto absencie komunity. Rodiny sa rozpadajú. Susedia sa vidia len vtedy, keď vynášajú odpadky. Deti sa spolu hrajú len na návštevách, ktoré pre ne naplánovali dospelí. Dokonca aj technológie, ktoré nás mali spájať, nás zanechávajú ešte izolovanejších: dlhé osobné rozhovory s priateľmi nahradili strohé sms-ky alebo statusy. Sme dostupnejší a máme mnoho známych, ale len veľmi málo hlbokých vzťahov. Toto individualistické zmýšľanie má veľký dosah na to, ako kresťania pristupujú k učeníctvu. Zbory a spoločenstvá často definujú učeníctvo ako hierarchické systémy individuálnych stretnutí, kde sa duchovne zrelší človek pravidelne stretáva s menej zrelým človekom, aby ho mentoroval v jeho raste. Netvrdíme, že individuálne učeníctvo nemá svoje miesto, ale v Biblii vidíme návod na duchovný rast, ktorý je mocnejší a efektívnejší
V 2. Timotejovi 2, 2 nás Pavol nabáda: „A to, čo si skrze mnohých svedkov počul odo mňa, predkladaj verným ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných.“ Tento verš naznačuje, že máme starostlivo vyberať svojich učeníkov, t. j. zvažovať, do koho budeme investovať svoj život. Pavlov výraz „schopní učiť iných“ naznačuje, že by sme mali rozsudzovať, či náš potenciálny učeník je skutočne schopný učiť iných. V článku Ako si vybrať učeníka sme spomínali, že náš budúci učeník by mal mať určité PLUSy (Prístupnosť, Láska k Bohu a k ľuďom, Učenlivosť, Spoľahlivosť). Nemohol by však potom niekto namietať, že sme príliš predpojatí, prieberčiví alebo že niekomu nadŕžame viac než iným? Každý líder by mal vedieť čeliť takejto kritike a mal by na ňu byť pripravený. Mnohým sa totiž bude zdať, že výber učeníkov má nádych elitárstva alebo vyberania si toho najlepšieho. A čo tí, ktorí nám „nepasujú do obrazu“? Tí, ktorí sú príliš „obyčajní“ alebo sú naopak nejakým spôsobom iní? Azda nie sú pre Boha rovnako dôležití? Samozrejme sú! Až tak, že práve kvôli nim je podľa Pavla výber učeníkov pri duchovnej multiplikácii taký kľúčový. Rohy a okraje ako prvé Ak budeš aj ty čeliť takejto kritike, môžeš použiť ilustráciu so skladačkou. Predstav si, že skladáš puzzle so scenériou
Najlepším prostredím pre učeníctvo je spoločenstvo autentických vzťahov, lásky a prijatia, obrátené smerom von. SPOLOČENSTVO KRESŤANOV – NÁŠ DUCHOVNÝ DOMOV Človek nebol stvorený, aby putoval životom osamelo, ale spolu s inými. Hneď v prvej knihe Biblie môžeme čítať, ako Boh vytvára plán pre človeka: nie je dobré byť človeku osamote. A Adamovi stvorí ženu Evu. Neskôr človek vytváral prirodzené spoločenstvá – kmene, osady, neskôr mestá. Malo to aj praktický význam: v spoločenstve, teda spolu s inými sa dalo ľahšie ubrániť inej skupine, ktorá nebola naladená až tak mierovo. V spoločenstve spája človeka s inými určité hodnoty alebo záujmy, môže to byť tiež spoločné presvedčenie/viera, pôvod alebo jazyk, atď. Spoločenstvom môže byť rybársky krúžok, môže to byť politická strana atď. Tieto hodnoty sú však dočasné, zamerané na súčasný svet. Je však spoločenstvo, ktorého hlavnou métou sú večné hodnoty, a to je cirkev. Najlepším prostredím pre učeníctvo je spoločenstvo plné autentických, úprimných vzťahov založených na podobnej láske, akú mal Kristus. V Biblii sa píše: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“ (Ján 13, 35) Jedna vec je sedieť niekde v kostole ako pasívny divák, a úplne iná vec je učiť sa o Ježišovi vďaka blízkemu spoločenstvu, ktoré ťa dobre pozná